Na jednej strane cítime nebezpečenstvo a zodpovednosť chrániť seba a našu krajinu pred "zlou" stranou imigrantov, ktorí len využívajú príležitosť a unikajú množstvo kilometrov do vzdialených krajín ako sú Nemecko, Francúzko, Veľká Británia zo slovami "chceme žiť v bezpečnej krajine", pritom bezpečne krajiny, ako Turecko, Egypt, Cyprus sú oveľa bližšie a aj s rovnakým náboženstvom.
Pýtame sa otázky ako to teda je? Odkiaľ títo, tak chudobní ľudia majú peniaze na takúto dlhú cestu? Ako to, že ich tie lode prevážajú? Koľko ich vlastne je? Ktorí z nich sú dobrí a ktorí zlí?
Potom máme možnosť vidieť tú "druhú stranu mince", kde média ukazujú matky s malými deťmi. Deti sú špinavé, vhodne neoblečené, choré, vyhladované a pritom za nič nemôžu a ani nevedia čo sa deje. Ich rodiny im chcú zabezpečiť naozaj bezpečný život, stravu, vzdelanie a základné ľudské potreby, no, a vtedy ma človek chuť plakať.