Dovidenia mami.

Autor: Marek Elias | 26.8.2015 o 19:48 | Karma článku: 3,61 | Prečítané:  780x

Ďalšie pokračovanie mojej cesty do Londýna, kde približujem prvé dni po pricestovaní do tohto veľkomesta. 

Bolo to tu! 15. Október 2014, deň ako každý iný, ale pre nás to bol deň "D", keď sme naposledy videli našich rodičov pred odchodom, povedali posledne "čau, nech sa ti darí" priateľom. 

Odlietali sme z Košického letiska nízkonákladovou spoločnosťou Wizzair. Táto spoločnosť Vám neponúka žiadny extra komfort, to nemozte čakať, ale za cenu letenky 25€ Vás bezpečne dopravia z bodu A do bodu B, dnes už takmer všade po svete.

Náš let prebehol bez najmenších problémov a po asi 2,5h lete sme pristali na miestnom letisku Luton. 

Luton nie je najväčšie letisko v Londýne, ale potrebovali sme sa trošku zorientovať a následne nájsť priestor, kde nájdeme naše 2 kufre. Nasledoval telefonát kamarátke, ktorá nám oznámila, že je na ceste k nám - nech mame chvíľku strpenia. 

Po chvíľke čakania sme sa našli, privítali a boli pripravení na presun do nášho "dočasného" ubytovania. 

Po asi hodinovej ceste autobusom, vlakom následné taxíkom (áno, Londýn nie je Prešov :) ), sme sa dostali na miesto určenia - do tzv. "share house", kde bývali naši kamaráti a kde sme mali v ich izbe pripravené dočasné ubytovanie. To čo sa dialo v dome po našom príchode - bolo také slovenské.

Na ďalší deň ráno trosku s bolesťami v našich hlavách, sme sa dozvedeli informácie ohľadom našej pracovnej situácie. Nebolo ešte nič definitívne dohodnuté, ale predsa všetko v štádiu riešenia. Sám som vedel, že moja angličtina je dosť na mizernej úrovni a tak nemôžem v tejto krajine veľmi "vyskakovať" a preto som bol na začiatku rozhodnutý prijať akúkoľvek ponuku.

Po asi cca 1,5 týždni mi kamarát povedal, že do jednej reštaurácie, kde pracuje jeho známy potrebujú jedného človeka na pozíciu kitching porter. 

Áno, taká bola moja realita. Ja vysokoškolsky študovaný človek s titulom z manažmentu a marketingu, som zrazu šiel pracovať, ako umývač riadov. Pravdu povediac, takmer vôbec som netušil do čoho idem, pozeral som si dokonca na Youtube nejaké videá, aby som mal aspoň predstavu o tom, čo ma tam čaká. 

V tejto krajine je primárne dôležité, ako ovládate jazyk. Podľa toho sa Vaši zamestnávatelia zaujímajú o ďalšie fakty, ktoré spomínate vo Vašom životopise. Áno, 13 rokov som sa "učil" angličtinu, dokonca som z nej aj zmaturoval, a samozrejme čo to som vedel, ale neveril som si na nejaké zložitejšie konverzácie. Hanba?! Myslím si, že rozhodne áno. V prvom rade, je to moja hanba, že som za ten dlhý čas tomu takmer vôbec nevenoval pozornosť a nejako sa dostával z ročníka do ročníka - doteraz neviem ako to je možné. A na druhej strane je to hanba pre naše slovenské "školstvo", ktoré niečo také dovolí. Áno je to o tom, že "veď načo venovať silu pre študentov, ktorí o to nemajú záujem". No čo sa tak pozrieť na to aj z druhej strany mince?! 

Ako dnešné školstvo dokáže zaujať žiakov-študentov, k tomu aby sa ten jazyk učili?! Tak, že ich bude vyučovať nejaká životom otrávená pani, ktorú to ani nebaví, ale tak je to jej práca a nakoľko vyštudovala jazyk a bola následne 1 rok v zahraničí, tak sa tým živý?! Nemyslím si, že TOTO je cesta, ako zaujať študentov, aby sa jazyky učili. 

Časom som "odrástol" a keď sa tak na to spätne pozerám, na Slovensku by nám trebalo minimálne od zahraničných lektorov (mám na mysli tých, ktorí nevedia po slovensky ani prd), ideálne od druhého stupňa ZŠ. 

Prečo?

Jednoducho preto, lebo myslím si, že to by mohol byť jeden zo spôsobov, ako zaujať študentov. Ak človek niečo nerozumie, po väčšinou ho to po dlhšom alebo kratšom čase (je to individuálne) začne trápiť a začne študovať slová, vety, konverzácie ("o čom to do pekla hovoria?!").

Toľko z druhej časti mojej cesty do Londýna + postrehy ohľadom jazyka. V najbližšej časti Vám priblížim čo ma čakalo v práci, ktorú som nikdy nerobil a ani nechcel robiť + prvé postrehy, náklady a skúsenosti z londýnskeho života v časti "Začiatok cesty".

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?